Ako Montessori deti začítajú čítať
Deti v Montessori škôlkach často začnú spontánne čítať ešte pred nástupom do školy. Na rozdiel od prvej triedy ZŠ ich to nikto cielene neučí. Nie sú ani šikovnejšie či nadanejšie, než ostatné deti. Ako je to teda možné?
Montessori trieda v skratke
Učenie sa je v Montessori vzdelávaní založené na vnútornej motivácii dieťaťa. Učí sa, pretože chce, je prirodzene zvedavé a zaujíma ho svet okolo. Škôlka len využíva túto zvedavosť v prospech dieťaťa: ponúka mu pripravené prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne a môže sa vzdelávať a rozvíjať podľa svojho tempa. Toto prostredie je vlastne súhrou troch prvkov: pomôcok, učiteľov (či skôr sprievodcov) a kolektívu rôzne starých detí.
Pomôcky v triede sú vymyslené tak, aby s nimi deti mohli pracovať samostatne, opakovane a ako dlho potrebujú. Majú rôzne úrovne náročnosti. Navzájom na seba nadväzujú. Delia na niekoľko skupín, podľa toho, ktorú oblasť rozvíjajú (môžu to byť napríklad praktické činnosti, zmysly, jazyk, matematika a spoznávanie sveta okolo). Sprievodcovia pozorujú jednotlivé deti, poznajú ich vývinové potreby, vedú si o nich záznamy a tým pádom vedia, ktorá aktivita bude pre konkrétne dieťa najvhodnejšia (a môžu ho k nej smerovať). Kolektív detí sa vzájomne inšpiruje a učí vhodnému sociálnemu správaniu. Staršie deti sa popri mladších učia trpezlivosti a porozumeniu, mladšie zas považujú staršie za svoje vzory a zdroj inšpirácie.
Čitateľské začiatky
Ako teda tento systém funguje pri učení sa čítať? Čítanie je akousi čerešničkou na torte, ktorej predchádza množstvo iných činností z oblasti jazyka – rozširovanie si slovnej zásoby, učenie sa tvarov jednotlivých písmen, hranie sa hier zameraných na fonematické uvedomovanie, počúvanie príbehov z kníh… Dieťa sa im podľa svojho záujmu priebežne venuje. Prejde si rôznymi úrovňami obtiažnosti, učitelia sa preň snažia vybrať vhodné činnosti, vidí iné deti, ktoré si čítajú knihy. Až jedného dňa, niekedy okolo piateho roka, už má dostatok vedomostí na to, aby mohlo začať čítať aj ono.
Na to, že deti sú schopné naučiť sa čítať samy, prišla Maria Montessori pri zakladaní svojej prvej škôlky náhodou. Na žiadosť rodičov v nej začala s výučbou písmen. Deti o ne javili obrovský záujem a postupne sa naučili písať. Montessori im teda skúsila dať knižky a podporiť ich aj v čítaní. Úspech sa ale nedostavil. Deti chceli iba písať. Písmená v obrázkových knižkách ich vôbec nezaujali. Montessori sa rozhodla počkať. Na tabuľu v triede napísala rôzne krátke odkazy (napríklad „Príď za mnou.“) a čakala, či si ich niekto všimne. Týždne a mesiace plynuli, až za ňou jedného prišlo malé dievčatko. Povedalo: „Tak, tu som.“ A tajomstvo o detskom čítaní bolo prezradené. Nasledovali ďalšie deti a z písania odkazov vznikla jedna z hier, ktoré v Montessori škôlkach používame doteraz.
V súčasnosti ale deti nezačínajú svoju čitateľskú kariéru čítaním odkazov. Keď je dieťa dostatočne zrelé na čítanie (pozná písmená a uvedomuje si hlásky v slove), najskôr začína čítať krátke slová majúce tri až štyri písmená. Tieto slová, napísané malým tlačeným písmom na papieroch, priradzuje k skutočným predmetom alebo k obrázkom. V tejto fáze sa tiež postupne učí, ako čítať rôzne skupiny hlások, napr. de, te, ne, le. Objav, že napísané slová dávajú zmysel je, tak ako za čias Marie Montessori, naďalej sprevádzaný veľkým nadšením.
Slová sa postupne predlžujú a komplikujú. Dieťa ich číta nielen na papierikoch, ale aj v prostredí (názvy obchodov, text na dopravných značkách…) a prichádzajú prvé prečítané vety.
Až v tejto fáze dieťa začína čítať svoje prvé knižky. Každá z ich stránok obvykle obsahuje len jednu kratšiu vetu a ilustráciu, znázorňujúcu obsah tejto vety. Akonáhle dieťa dokáže čítať a porozumieť slovám, ktoré práve prečítalo, malo by byť schopné čítať takéto knihy bez pomoci dospelého.
Prvé knižky
Aké knihy sú teda pre takýchto začínajúcich čitateľov najvhodnejšie? Čo sa grafickej úpravy textu týka – písmo by malo byť dostatočne veľké a ľahko čitateľné. Pozor na rôzne komplikované či príliš zjednodušené fonty, dieťa v nich nemusí byť schopné rozpoznať tvary písmen, ktoré už pozná.
Aj rušivé pestrofarebné pozadie môže čítanie urobiť náročnejším. Ilustrácie v knihe by mali byť kvalitné, estetické a zodpovedať textu na danej strane knihy.
Škôlkárom sa v Montessori prostredí odporúča zaoberať sa skutočným svetom okolo seba. Tomu by mal byť prispôsobený aj obsah kníh, ktoré čítajú. Namiesto rozprávok a rôznych neskutočných príbehov je im v tomto veku vhodnejšie ponúknuť skutočné príbehy (napr. život zvierat, chod škôlky, čo robia ľudia v rôznych zamestnaniach) a opisy sveta vôkol nich (druhy rastlín, živočíchov, geografické zaujímavosti…).
Deti milujú presné a správne vyjadrovanie sa. Nevadí preto, ak sú v texte primerane použité aj odborné výrazy. Napríklad, veľryba v knihe pre škôlkárov nemusí byť nutne nazvaná „veľryba“. Je v poriadku, ak sa v texte spomína vráskavec, keporkak či vorvaň. Slovná zásoba, ktorú sa dieťa v tomto veku (s nadšením) naučí, mu ostáva na celý život.
Ako bude pokračovať?
Čítanie je tak, ako všetky ostatné ľudské záujmy, individuálna záležitosť. Niekto číta viac, niekto menej, každý z nás si rád prečíta niečo iné. Deti sú ale našťastie veľmi zvedavé a rady sa o témach, ktoré ich práve bavia dozvedia niečo nové. Je preto dôležité vyberať tie správne knihy spolu s dieťaťom a nerobiť z čítania strašiaka. Takto bude podporený jeho prirodzený záujem a čítanie preň bude radosťou, nie nutným (a nudným) zlom.
